Základným aktérom sociálneho podnikania je sociálny podnik, ktorý nadobúda rôzne organizačné formy.
Podľa Dohnalovej „sociálny podnik je sociálne zodpovedná ekonomická spoločnosť s výraznými sociálnymi cieľmi a zámermi. Jej činnosť je ekonomická, špecifickou charakteristikou je však reinvestovanie zisku v záujme miestnej komunity, čím dosahuje svoje sociálne ciele.“
Európska komisia za sociálny podnik považuje podniky:
- pre ktoré je sociálny alebo spoločenský cieľ všeobecného záujmu motívom obchodnej činnosti, ktorá sa často prejavuje vysokou úrovňou sociálnej inovácie,
- ktorých zisky sa opätovne investujú hlavne do realizácie tohto predmetu činnosti,
- a ktorých spôsob organizácie alebo systém vlastníctva odzrkadľuje poslanie a opiera sa o demokratické alebo participatívne zásady, alebo sa zameriava na sociálnu spravodlivosť (EK, 2011).
Konfederácia európskych sociálnych firiem, iniciatív zamestnávania a družstiev (Confederation of European social Firms, Employment initiatives and social Cooperatives CEFEC) vymedzuje sociálny podnik týmito charakteristikami:
- sociálny podnik sa vytvára s cieľom zamestnávať ľudí s postihnutím alebo osoby inak znevýhodnené na trhu práce,
- ide o podnikateľský subjekt, ktorý využíva vlastnú, trhovo orientovanú výrobu tovarov a služieb na napĺňanie svojich sociálnych cieľov,
- väčšina zamestnancov sú ľudia s postihnutím alebo iným znevýhodnením,
- každý zamestnanec dostáva trhovú mzdu alebo plat zodpovedajúci jeho práci,
- pracovné podmienky sú rovnaké tak pre znevýhodnených, ako aj ostatných zamestnancov,
- všetci zamestnanci majú rovnaké práva a povinnosti.